akt o digitálnych službách

DSA nedefinuje, kedy je obsah nezákonný, ale vytvára pre používateľov rámec na riešenie takýchto prípadov. Ak sa domnievate, že obsah alebo produkty, ktoré ponúka sprostredkovateľská služba, by mohli byť nezákonné, máte právo ich nahlásiť priamo poskytovateľovi tejto služby. Nariadenie DSA v čl. 16 stanovuje, že sprostredkovateľské služby musia mať ľahko dostupný a používateľsky prívetivý mechanizmus na prijímanie takýchto oznámení.

Ak v oznámení uvediete svoje kontaktné údaje, poskytovateľ služby je povinný potvrdiť jeho prijatie a v primeranej lehote vás informovať o rozhodnutí, ktoré prijal. Zároveň vám musí poskytnúť informácie o dostupných možnostiach nápravy. Ak s rozhodnutím poskytovateľa nesúhlasíte a predmetná služba je online platformou, máte právo požiadať priamo platformu o preskúmanie rozhodnutia (čl. 20 DSA). Pri nespokojnosti s riešením sa môžete obrátiť na certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov podľa čl. 21 DSA, ktorého konanie môže byť rýchlejšie a menej nákladné ako súdne konanie. V prípade potreby sa môžete obrátiť na súd.

Ak sprostredkovateľská služba neumožňuje nahlasovanie nelegálneho obsahu či obsahu, ktorý je v rozpore s obchodnými podmienkami, neposkytuje potvrdenie o prijatí oznámenia alebo si inak neplní svoje povinnosti, máte právo podať podnet koordinátorovi digitálnych služieb, teda Rade pre mediálne služby, zaslaním tohto formulára na adresu office@rpms.sk. Podnet na porušenie DSA môže podať používateľ alebo iný subjekt či organizácia koordinátorovi digitálnych služieb v štáte, kde má nahlasovateľ pobyt alebo sídlo (čl. 53 DSA).

V každom členskom štáte EÚ dohliada na dodržiavanie DSA koordinátor digitálnych služieb, ktorý rieši podnety používateľov a monitoruje, či si poskytovatelia sprostredkovateľských služieb plnia svoje povinnosti. Ak sa podnet týka poskytovateľa so sídlom v inej krajine, národný koordinátor ju postúpi príslušnému orgánu v mieste usadenia poskytovateľa. Na Slovensku je koordinátorom digitálnych služieb Rada pre mediálne služby. V prípade veľmi veľkých online platforiem a vyhľadávačov, ktorých vplyv presahuje jednotlivé členské štáty, vykonáva nad nimi dohľad aj Európska komisia.

Ak orgán dohľadu zistí porušenie DSA, upovedomí poskytovateľa služby a môže sa s ním dohodnúť na spôsobe nápravy. Ak poskytovateľ služby porušenie nenapraví, orgán môže uplatniť sankcie.

Rada pre mediálne služby bola určená na výkon funkcie koordinátora digitálnych služieb podľa DSA. Každý členský štát Európskej únie má takéhoto koordinátora, ktorý dohliada na dodržiavanie DSA poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb pôsobiacimi v danej krajine a spolupracuje pri dohľade nad službami usadenými v iných členských štátoch EÚ.

Rada pre mediálne služby má ako koordinátor digitálnych služieb najmä tieto úlohy:

• Riešenie podnetov: Posudzuje podnety používateľov (jednotlivcov aj firiem) proti poskytovateľom za porušenie DSA. 
• Dohľad a sankcie: Monitoruje dodržiavanie ustanovení DSA a v prípade porušenia ukladá sankcie.
• Zhromažďovanie informácií: Sleduje a vyhodnocuje, ako si poskytovatelia plnia svoje zákonné povinnosti.
• Koordinácia a spolupráca: Spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi, koordinátormi iných členských štátov a Európskou komisiou.
• Certifikácie: Udeľuje štatút dôveryhodného nahlasovateľa a rozhoduje o certifikácii orgánu mimosúdneho riešenia sporov.
• Prístup k údajom: Zabezpečuje udeľovanie štatútu preverených výskumných pracovníkov.

Na Radu pre mediálne služby sa môžete obrátiť, ak máte podozrenie, že poskytovateľ sprostredkovateľských služieb porušuje DSA, a to najmä ak ide o:

• problémy s nahlasovaním potenciálne nezákonného obsahu,
• obmedzenie účtu, obsahu alebo služby bez udania dôvodu,
• nedostatočná dostupnosť jednotných kontaktných miest či kontaktov na právnych zástupcov,
• nejasné alebo nespravodlivé podmienky poskytovateľov služieb,
• nedostatočné vybavovanie sťažností zo strany poskytovateľov,
• problémy s mimosúdnym riešením sporov,
• porušovanie pravidiel ochrany maloletých na internete,
• nedostatočne transparentnú prezentácia online reklamy.

Podnet na sprostredkovateľskú službu môžete podať zaslaním tohto formulára na adresu office@rpms.sk. Vo formulári sú uvedené najčastejšie možné porušenia DSA a pohodlne vás navedie k uvedeniu všetkých informácií potrebných pre efektívne prešetrenie podnetu.

Z pozície koordinátora digitálnych služieb Rada pre mediálne služby nemá právomoc posudzovať, či konkrétny obsah na online platformách porušuje vnútroštátne alebo európske právo. To znamená, že v medziach DSA neskúma a nerozhoduje o tom, či je určitý obsah legálny alebo či ho treba odstrániť. Rada pre mediálne služby ako koordinátor nie je oprávnená nariaďovať poskytovateľom sprostredkovateľských služieb konkrétne zásahy, ako je zablokovanie alebo obnovenie používateľských účtov či obsahu. Rada pre mediálne služby však má kompetencie, ktoré jej vyplývajú zo zákona o mediálnych službách, pričom viac informácií nájdete priamo na jej webovom sídle.

Nedodržiavanie povinností vyplývajúcich z DSA môže mať pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb finančné následky. Maximálna výška pokuty, ktorá môže byť uložená poskytovateľovi sprostredkovateľskej služby za nedodržanie povinností podľa DSA, je stanovená na 6 % jeho ročného svetového obratu. U veľmi veľkých online platforiem a vyhľadávačov, ktorých príjmy často dosahujú desiatky miliárd eur, tak môžu pokuty predstavovať značné sumy.

DSA neurčuje čo je a čo nie je dezinformácia, ani neumožňuje koordinátorom rozhodovať o tom. Zavádza však niekoľko vzájomne prepojených mechanizmov na boj proti šíreniu dezinformácií, napr. kódex proti dezinformáciám.

Špeciálne povinnosti DSA ukladá veľmi veľkým online platformám, od ktorých vyžaduje, aby prijali aktívne opatrenia proti nepravdivému a zavádzajúcemu obsahu. Veľmi veľké online platformy majú navyše povinnosť pravidelne posudzovať a zmierňovať systémové riziká súvisiace s dezinformáciami, transparentne informovať o spôsobe, akým ich algoritmy propagujú obsah, a umožniť používateľom pochopiť a deaktivovať odporúčacie systémy, ktoré môžu šírenie dezinformácií posilňovať.

DSA nie je prostriedkom na cenzurovanie obsahu na internete. Naopak, DSA chráni slobodu prejavu tým, že vyžaduje od poskytovateľov služieb, aby transparentne informovali o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa moderovania obsahu, napr. o odstránení obsahu používateľa služby. Vyššiu transparentnosť dosahuje napr. zavedením Databázy transparentnosti DSA prostredníctvom správ o transparentnosti, alebo tým, že používateľom garantuje právo odvolať sa proti rozhodnutiam poskytovateľov služieb. Týmto spôsobom DSA podporuje spravodlivý a transparentný prístup k moderovaniu obsahu v súlade s obchodnými podmienkami služieb a pomáha bojovať proti nezákonnému obsahu (napr. detskej pornografii alebo nenávistným prejavom).

Nariadenie DSA stanovuje harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Ide o služby, ktoré:

• sú službami informačnej spoločnosti, teda poskytované na diaľku, elektronicky, na základe individuálnej žiadosti príjemcu a za odmenu,
• sú ponúkané príjemcom v Európskej únii, bez ohľadu na to, kde má poskytovateľ služby sídlo,
• ukladajú, šíria, alebo zobrazujú obsah vytvorený používateľmi (napr. sociálne siete, dátové úložiská či inzertné portály).

Definícia sprostredkovateľskej služby nerozlišuje, či je služba verejná alebo súkromná, resp. či ju prevádzkuje verejný alebo súkromný subjekt. Služby poskytované inštitúciami verejného sektora a orgánmi verejnej moci teda nie sú vylúčené z pôsobnosti DSA.

Pravidlá sa vzťahujú aj na prevádzkovateľov služieb so sídlom mimo Európskej únie, ktorí poskytujú svoje služby významnému počtu príjemcov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov. Takíto poskytovatelia sú povinní určiť svojho právneho zástupcu v niektorom členskom štáte EÚ, ak tak už neurobili na základe iného právneho predpisu. 

DSA teda neukladá povinnosti používateľom služieb, ale zaväzuje poskytovateľov sprostredkovateľských služieb zaviesť procesy a nástroje, ktoré môžu používatelia využívať.

Prístup založený na veľkosti umožňuje menším firmám čeliť povinnostiam v menšom rozsahu, čo im uľahčuje vstup a pôsobenie na digitálnom trhu. Preto sa niektoré povinnosti vyplývajúce z DSA nevzťahujú na mikropodniky a malé podniky definované v odporúčaní Komisie 2003/361/ES. Podľa tohto odporúčania je mikropodnikom spoločnosť, ktorá má menej ako 10 zamestnancov a jej ročný obrat nepresahuje 2 milióny eur. Malým podnikom je spoločnosť, ktorá má menej ako 50 zamestnancov a jej ročný obrat nepresahuje 10 miliónov eur. Ak je spoločnosť vo vlastníctve väčšieho podniku, je považovaná za súčasť tohto podniku, pričom rozhodujúcim kritériom je veľkosť materskej spoločnosti.